Najväčší had na svete bol dlhý ako autobus
Londýn - Vážil tonu a meral okolo trinásť metrov, teda asi toľko ako linko vý autobus. V uhoľnej bani v juhoamerickej Kolumbii našli vedci kostrové pozostatky najväčšieho hada na svete.
Praveký škrtič bol príbuzný dnešných veľhadov a anakond. O monštre, ktoré žilo pred 58 až 60 miliónmi rokov a živilo sa napríklad celými krokodílmi či obrovskými korytnačkami, informuje vo svojom poslednom čísle britský magazín Nature.
"Ak by sa tento had plazil chodbou, aby ma zožral v mojej kancelárii, mal by asi problém, lebo by sa nevošiel do dverí," vysvetlil jeden z autorov článoku, kanadský paleontológ Jason Head z Univerzity v Toronte.
"Vo svojom najširšom mieste by mi totiž siahal až po pás," napísal.
Váhu aj dĺžku pravekého hada vedci odhadli podľa priemeru nájdeného stavca. Meral dvanásť centimetrov.
Meno Titanoboa cerrejonensis zviera dostalo podľa miesta unikátneho nálezu, severokolumbijskej bane El Cerrejón.
Okrem stavcov sa tu našli aj rebrá. A zvyšky už spomínaných korytnačiek a krokodílov, ktoré had pravdepodobne zožral.
"Skutočnosť týmto prekonala dokonca aj fantázie, s ktorými prišiel Hollywood," pripomenul ďalší paleontológ, Jonathan Bloch Múzea histórie prírody na Floride.
"Had, ktorý sa vo filme Anakonda pokúšal zožrať Jennifer Lopez, nebol tak veľký ako ten náš," dodal.
Žiadny iný had, ktorý by prekonal rozmery novo objaveného tvora, na Zemi podľa vedcov nežil.
Dnešné veľhady či anakondy dorastajú do dĺžky maximálne desať, skôr však sedem až deväť metrov. Čo do veľkosti sa tak Titanoboa cerrejonensis môže porovnávať len s pravekými jaštermi.
Dinosaury však vyhynuli skôr - pred asi 65 miliónmi rokov.
"Nález však nemá význam len pre zoológiu," upozorňuje na svojich internetových stránkach nemecký magazín Der Spiegel. Veľkosť prahada totiž všeličo vypovedá aj o klíme v dobách, keď títo giganti žili.
Teploty v severnej Kolumbii museli byť každopádne o dosť vyššie ako dnes. Aby bol tak veľký had vôbec schopný prežiť, potreboval priemernú ročnú teplotu 30 až 34 stupňov, tvrdia odborníci v časopise Nature.
V dnešných trópoch je celoročný teplotný priemer asi o štyri stupne nižší.